14. ČÁP V PERNÍČKOVĚ

„Babííí, babííí, přiletěl čáp!“ zaslechla Hanka Emiččin křik od branky. Sotva začínalo svítat, ale Hanka již byla vzhůru a chystala snídani. „Čáp?“ podivovala se. „Vždyť ti přiletěli z teplých krajů již před dvěma měsíci…“ říkala si sama pro sebe, když spěchala otevřít. „Jaký čáp, beruško? Už je přeci květen, čápi přilétají v březnu.“ „Ale neee,“ chytla se Emička pobaveně za hlavu. „K nám přiletěl čáp! To se tak říká, když se narodí miminko...

Komentáře nejsou povolené u textu s názvem 14. ČÁP V PERNÍČKOVĚ

14. BOCIAN V MEDOVNÍČKOVE

„Babííí, babííí, priletel bocian!“ začula Hanka Emičkin krik od bránky. Sotva začínalo svitať, ale Hanka už bola hore a chystala raňajky. „Bocian?“ čudovala sa. „Veď tie prileteli z teplých krajín už pred dvoma mesiacmi…“ hovorila si sama pre seba, keď sa ponáhľala otvoriť. „Aký bocian, zlatíčko? Už je predsa máj, bociany prilietajú v marci.“ „Ale nieee,“ chytila ​​sa Emička pobavene za hlavu. „K nám priletel bocian! To sa tak hovorí, keď sa narodí bábätko...

Komentáře nejsou povolené u textu s názvem 14. BOCIAN V MEDOVNÍČKOVE

13. PERNÍČKOHOKEJISTÉ

Když hokej skončil, všichni šli spát a cukrárnu i celou vesničku pohltilo ticho jako děda sladký povidlový koláč. Kubíček ve svém ubrouskovém pelíšku zhluboka oddechoval, jen Daníček ne a ne usnout. Pořád se mu hlavou honili myšlenky bleskurychle jako bruslící hokejisté. Mantinely, přihrávky, střely, góly,… Rád by si to také vyzkoušel. Přemýšlel, přemýšlel až dostal nápad...

Komentáře nejsou povolené u textu s názvem 13. PERNÍČKOHOKEJISTÉ

13. MEDOVNÍČKOHOKEJISTI

Keď hokej skončil, všetci šli spať a cukráreň aj celú dedinku pohltilo ticho ako dedko sladký lekvár. Kubíček vo svojom obrúskovom brlôžku zhlboka oddychoval, len Daníček nie a nie zaspať. Stále sa mu hlavou preháňali myšlienky bleskurýchlo ako korčuľujúci hokejisti. Mantinely, prihrávky, strely, góly,… Rád by si to tiež vyskúšal. Premýšľal, premýšľal až dostal nápad...

Komentáře nejsou povolené u textu s názvem 13. MEDOVNÍČKOHOKEJISTI