Zatiaľ čo v Emičkinom brušku mizli posledné lyžičky medovníkového müsli s jogurtom, babička písala zoznam surovín, ktoré potrebuje nakúpiť. Cez víkend bude totiž svadba, na ktorú babička pečie všetko sladké. A že toho bude! „Pozrel by si sa, prosím, koľko máme cukru?“ otočila sa na dedka, ktorý už doraňajkoval. Bez slova vstal, zamieril k veľkým dreveným dverám a zmizol v sklade. Po chvíľke sa zase objavil a v ruke držal veľké papierové vrece od cukru. „Pár kryštálikov, a aj tie sa váľajú po zemi,“ povedal a pozrel sa prísne smerom k Daníčkovi a Kubíčkovi, ktorí sedeli na stole a čakali, kým Emička doraňajkuje. Pozreli na seba a nenápadne sa vytratili. „A medu tam už tiež veľa nie je,“ dodal dedko tentoraz smerom k Hanke. „Naozaj?“ prekvapene sa spýtala. „Zavoláš teda Lacovi, či už je nový med? Minuloročný mal vypredaný ešte pred mesiacom.“ Dedko prikývol a vzal do ruky telefón.
Hanka dopísala zoznam, položila ho na stôl a zavelila: „Tak šup do práce!“ „Kto bude vykrajovať linecké srdiečka a kvetinky?“ spýtala sa, na čo Emička nadšene vyskočila a bežala k doske, na ktorej čakalo pripravené cesto, valček a vykrajovačky. Vybrala cesto z mikroténového vrecúška, v ktorom bolo, aby neosychalo, vzala do rúk valček a snažila sa cesto rozvaľkať. Cesto obsahuje veľa masla, a tak sa lepilo na dosku a po krajoch sa rozpadávalo. Emičku to vydesilo a tak zavolala babičku. „Linecké cesto je veľmi krehké a narozdiel od medovníčkového málo pružné, preto sa s ním pracuje úplne inak. Je potrebné mať dostatočne pomúčenú dosku, vychladené, ale zároveň trochu zmäknuté cesto, vaľkať vždy od stredu smerom ku krajom. Vždy, keď sa cesto začne lepiť na podložku alebo na valček, poprášiť ho troškou múky. Zároveň ale múky nesmie byť veľa, pretože by sa zmenil pomer surovín, cesto by sa stalo suchším a rozpadalo by sa,“ trpezlivo vysvetľovala babička. „To je hotová veda!“ zvolala Emička a chytila sa za hlavu. „Máš pravdu, ale na druhú stranu, keď už vieš ako na to, ušetríš veľa času, surovín…“ „Aj nervov!“ doplnilo dievčatko a Hanka sa zasmiala.
Potom sa cukráreň premenila na malú manufaktúru. Emička z rozvaľkaného cesta vykrajovala kvietky – plné aj s dierkou uprostred a srdiečka, ktoré sa potom budú zlepovať a zdobiť. Babička povykrajované tvary vkladala do rúry a upečené ich zase vyberala. Vychladnuté kvietky s dierkou prekladala na papier na pečenie. Tam už čakal Daníček s malým sitkom, pobehoval okolo a rozsypával po povrchu práškový cukor. Na druhej strane pultu sa hromadili plechy s plnými tvarmi, na ktoré Kubíček natieral džem. Išlo mu to pomaly, pretože viac ochutnával ako natieral. „Aby nám ten džem vystačil na všetko…“ upozornila ho babička a králiček sa trochu zahanbil. Linecké kvietky natreté džemom babička potom spájala s pocukrovanými a ukladala do obrovskej krabice. Srdiečka zajtra pospája krémom, poleje bielou čokoládou a ozdobí cukrovými perličkami.
Po náročnom dni dedko odprevadil Emičku domov a spýtal sa Hanky, či potrebuje ešte s niečím pomôcť. „Ale nie, už len ponatieram plechy maslom na zajtrajší liaty medovník a pôjdem spať, ďakujem,“ odpovedala. „Tak ja si pozriem kúsok hokeja,“ povedal a zamieril ku kreslu. Rýchla reč komentátora prebudila zaspávajúceho Daníčka. Priplížil sa k dedkovmu kreslu a vyšplhal na operadlo. Vtom padol gól – dedko nadšene vyskočil, až sa kreslo zhuplo a Daníček z neho vyletel ako z katapultu. Dopadol priamo do mäkkého sedadla. „Ajaj, prepáč,“ zasmial sa dedko. „Radšej si sadni tu,“ ukázal na opierku ruky. Prihopkal aj králiček Kubíček a uvelebil sa na dedkovych nohách. Zatiaľ čo Kubíček po chvíli zaspal, Daníček bol ohromený. Takmer mu vypadli oči z jamiek, keď sa pokúšal sledovať všetky tie mihajúce sa hokejky, poletujúci puk a hlavne… Kĺzajúce sa panáčiky! To bola paráda! Vôbec nemuseli chodiť, behať, ba dokonca ani skákať a napriek tomu boli raz tu, hneď zase tam Medovníček bol fascinovaný.
Keď hokej skončil, všetci šli spať a cukráreň aj celú dedinku pohltilo ticho ako dedko sladký lekvár. Kubíček vo svojom obrúskovom brlôžku zhlboka oddychoval, len Daníček nie a nie zaspať. Stále sa mu hlavou preháňali myšlienky bleskurýchlo ako korčuľujúci hokejisti. Mantinely, prihrávky, strely, góly,… Rád by si to tiež vyskúšal. Premýšľal, premýšľal až dostal nápad. Vyskočil z obrúska ako z horúceho plechu a začal budiť Kubíčka. Ten len zívol a otočil sa na druhý bok. Daníček sa ale nevzdal. „Kubo, vstávaj! Ideme hrať!“ kričal polohlasne a štuchal do spiaceho králička. Ten otvoril jedno oko do polovice a vôbec nechápal, prečo by sa mal hrať, keď spí. „Ideme hrať hokej! Ponáhľaj sa!“ popoháňal ho medovníček. „Aký hokej?“ spýtal sa králiček a zívol. „Všetko som vymyslel, tak už poď!“ povedal Daníček a ťahal Kubíčka za labku.
Oba medovníčky vyliezli na pult, kde boli naskladané maslom vymastené plechy. Spoločne obchádzali plech kolom dookola a premýšľali, z čoho by urobili hokejky a puk. Cesto sa pekne tvaruje, ale je príliš mäkké, linecké koláčiky zas príliš krehké…. „Už to mám!“ vykríkol naraz Daníček. „Použijeme stierku,“ povedal a Kubíček sa rozchichotal. „Najmenšia stierka je ako traja Daníčkovia, minule ťa skoro zavalila, ako by si s ňou chcel hrať?“ pýtal sa králiček. „Lepšie by bolo pierko,“ navrhol Kubíček. „Tým zas neodrazíš puk,“ zamietol jeho nápad medovníček. Pozerali okolo seba, premýšľali a zrazu Daníček vyskočil druhýkrát. „Špáradlá, špáradlá!“ kričal nadšene. Kubíček naňho nechápavo pozeral a potom opatrne povedal: „Špáradlá sú veľmi tenké a špicaté.“ „To síce áno, ale keď ich nalomíme…“ huncútsky sa usmial Daníček a Kubíček pochopil.
Ako puk vybrali z vrecka čokopeniažtek a vhupli na ľadovú plochu. Teda skôr na maslovú. Naozaj to pekne kĺzalo. Ale nie tak, ako si predstavovali. Kubíček chcel vyskočiť, ako je zvyknutý, ale pri odraze sa pošmykol a spadol na bradu. Daníček sa zase chcel rozbehnúť za pukom, ale podkĺzol, spadol na chrbát a takmer si vyrazil dych. Potom zakopol o vlastnú hokejku a narazil hlavou do mantinelu, až mu z nej odletelo pár omrviniek. Omlátené medovníčky tá hra – nehra nebavila. Vôbec to nebolo také ľahké a zábavné, ako sa zdalo v televízii. Radšej to zabalili a šli spať.
Ráno sa babička čudovala, prečo je maslo na plechu rozvŕtané a povaľujú sa v ňom kúsky špáradiel a medovníkové omrvinky. Potom hodila očkom na plechovú dózu s obrúskami. Na nich spal medovníček Daníček s králikom Kubíčkom akoby mali polnoc.
