11. MEDOVNÍKOVÉ SRDCE

Medovníčkovom sa znova niesla vôňa medu a škorice. Ľudia pracujúci na záhradkách sa každú chvíľu zastavili, zavreli oči a vdychovali vôňu medovníčkov zmiešanú s vôňou rozkvitnutých kvietkov. Neuveriteľná kombinácia, dodávajúca obyvateľom mestečka radosť z prebudenej prírody a pocit vianočnej pohody zároveň. V cukrárni u babičky Hanky sa totiž piekli srdiečka k blížiacemu sa sviatku mamičiek.

„Toto bude pre moju mamičku!“ vyhlásila Emička, keď vykrojila prvé medovníkové srdiečko. Bolo krásne súmerné a Emička si ho dala na samostatný plech, ktorý jej babička podala. „Tu je to ako v saune,“ ozval sa z pultu tenký hlások. Daníček sa prechádzal medzi horúcimi plechmi a počítal upečené srdiečka. Každú chvíľu si utieral z čela kvapôčky cukrového rozvaru. Ešteže sa stuhnutá poleva už neroztečie, hovoril si v duchu. To by sa mi pokazil outfit… Babička zatiaľ vložila do rúry srdiečko pre Emičkinu mamičku a povedala dedkovi: „Prosím ťa, presne o 8 minút srdiečko vyber a daj do rúry piecť ďalšie.“

Potom bežala do skladu pre cukor, vajíčka a farby na polevu. Emičke zostal kúsok cesta. Srdiečok už bolo dosť a tak dostala nápad. Vykrojila ešte jedno srdce, opatrne ho položila na plech a poprosila dedka, nech dá piecť aj to. Dedko sa zatváril prekvapene, a tak keď zavrel rúru, Emička mu niečo pošepkala. Dedko prikývol a usmial sa. Plech s upečeným srdiečkom potom odložil na vysokú skrinku. Okrem dedka tak vysoko nikto nedosiahne. Dokonca ani králiček Kubíček tam nevyskočí.

Babička sa vrátila a trochu sa čudovala, že sa ešte nedopiekli všetky srdiečka, ale žiadne nebolo spálené, tak to ďalej neriešila. Nachystala si cukor a bielky, vymiešala množstvo polevy a rozdelila do 5 misiek. Jednu misku rovno zavrela a odložila. Polevu v druhej zriedila na vyfarbovanie a do zvyšných misiek pridala potravinárske farbivo. Do jednej červené, do druhej ružové a do tretej zelené. Emička polevy miešala, kým neboli krásne farebné. Daníček chcel ochutnať červenú polevu, ale ako bežal k miske, nevšimol si kvapku polevy na pulte a pošmykol. Spadol chrbtom rovno do červenej mláky. Celý chrbát mal ako od krvi.

Emička sa zľakla. Chytila medovníčka do ruky, ustarostene si ho prezerala a začala mu fúkať boliestku. „Bolí ťa to?“ spýtala sa smutným hlasom. „Vôbec!“ odpovedal Daníček. „Ale radšej by som mal chrbát znova bezfarebný,“ poznamenal. Emička sa pozrela na babičku. Tá už mala pripravený vlhký obrúsok, ktorým medovníčkovi očistila chrbát. Polevy v miskách Hanka prikryla a uložila do chladničky. Zdobiť sa bude až zajtra. Poleva má totiž krajšiu sýtejšiu farbu, keď sa trochu odleží a upečené medovníčky sa tiež musia „vydýchať“, aby z nich poleva neopadávala.

„Pomôžeš mi ho ozdobiť?“ spýtala sa Emička a Daníček radostne prikývol. „A ja?“ ozval sa spod obrusu ďalší pomocník. Králiček Kubíček vyskočil a dopadol rovno medzi cukrové perličky. „Vyzeráš ako ja v bazéne s guľôčkami,“ rozosmiala sa Emička. Kubíček sa v guľôčkach začínal topiť, tak ho vybrala a položila na pult. Sotva sa spamätal, začal hopkať okolo misiek s polevou. Hanka z nich dávkovala polevu do malých vrecúšok, ktoré potom spoločne s medovníkovými srdiečkami zabalila a odviezla do škôlky. Bude tam spoločne s deťmi zdobiť srdiečka pre ich mamičky.

Emička zostala v cukrárni len s dedkom a malými medovníčkovými pomocníkmi. Medovníček Daníček jej podával vrecúška s polevou podľa toho, ktorú farbu práve potrebovala. Králiček Kubíček sa chvíľku pozeral, ako dievčatko zdobí a potom si to odhopkal k dedkovi. Ten práve pripravoval olovrantík – biely jogurt so škoricou, datľovým sirupom a strúhaným jabĺčkom. Keď Emička dozdobila prvé srdiečko, poprosila dedka, aby jej podal plech s druhým. „Pre koho bude druhé srdiečko?“ zaujímal sa Daníček. „To je tajomstvo,“ zašepkalo dievčatko a sprisahanecky žmurklo na dedka.

Ozdobené srdiečko dedko znova odložil na skriňu. Stihol to v poslednej chvíli. Z predsiene už bolo počuť babičku, ktorá sa vrátila zo škôlky. Bola nadšená z toho, ako deťom zdobenie išlo a ako ich bavilo. „Nebolo vám tu dlho?“ spýtala sa a pozerala chvíľu na Emičku a chvíľu na dedka. Obaja krútili hlavami sprava doľava a tvárili sa tajomne. „Mali sme veľa práce,“ vyhŕkla zrazu vnučka. „Prácu?“ zdvihla babička prekvapením obočie. „Predsa ozdobiť medovníkové srdce pre mamičku,“ dodal rýchlo dedko. Hanka sa pozrela na pult, kde ležalo medovníkové srdiečko. „Krásne sa ti podarilo, mamička bude mať určite radosť,“ povedala a pohladila vnučku po vláskoch. „Vyberieš si stužku na zabalenie?“ Emička radostne prikývla.

Len čo Hanka odišla do skladu pre stužky, zložil dedko plech zo skrine, schmatol srdiečko, dal ho do krabice a odniesol do predsiene. Potom sa vrátil a tváril sa, akoby nič. Babička priniesla zo skladu obrovskú škatuľu. „Jejooo, ty tu máš taký malý stužkový raj!“ vykríkla nadšene Emička, keď škatuľu otvorila a začala sa preberať farebnými stužkami. Nakoniec vybrala bielu s ružovými kvietkami. „Tá sa bude najlepšie hodiť k mamičkinmu srdiečku,“ rozhodla. Králiček Kubíček prihopkal, aby sa na stužku tiež pozrel, ale nechtiac sa do nej celý zamotal. Bolo mu vidieť iba oči. „Vyzeráš ako ružová múmia,“ poznamenal starý otec. Babička sa rozosmiala. Kubíček nevedel, čo je múmia, ale vedel, že sa mu takéto oblečenie nepáči, pretože mu bráni v skákaní. Emička ho oslobodila, zabalila srdiečko do celofánu, previazala mašľou a poprosila babičku, aby jej ho do nedele schovala. Dedko potom odviedol Emičku domov.

V nedeľu prišla Emička s rodičmi k babičke a dedkovi na obed. Mala slávnostné šatôčky a vyčesané vlásky. Sotva sa privítali, dievčatko ťahalo babičku bokom. Spoločne zmizli v sklade a keď sa vrátili, bežala Emička rovno za mamičkou. „Toto je pre teba k dnešnému sviatku,“ povedala a podala mamičke medovníkové srdiečko. „Sama som ho pre teba upiekla. A so zdobením mi pomáhal Daníček a Kubíček,“ dodala a potom mamičku pevne objala. „To je nádherný darček, Emi. Ďakujem,“ povedala mamička ticho a oči sa jej leskli dojatím. A nielen jej. Hanke sa zdalo akoby to bolo včera, čo bola jej dcéra v Emičkinom veku. A dnes už je sama mamou…

Keď dávala Emičkina mamička Hanke kytičku jej obľúbených bielych tulipánov, dievčatko sa nenápadne pritočilo k otcovi. Ten niečo skrýval v rukách za chrbtom. Emička to vzala a priskočila za babičkou. „Toto srdiečko je pre teba. Pretože ty si mamička mojej mamičky, takže moja mamička na druhú,“ vychrlila zo seba Emička a hodila sa babičke do náručia. Hanka bola prekvapená a oči sa jej zaliali slzami dojatia. Pobozkala vnučku do vláskov a zašepkala: „Dievčatko moje, mám ťa veľmi rada. Ďakujem za krásny darček, to som naozaj nečakala.“ Daníček sedel na parapete a potichu sa usmieval. Zato Kubíček dohopkal k Emičke a spýtal sa: „Dostanem tiež srdiečko?“ Všetci sa rozosmiali. Emička sa na malého ušiačika pozrela a sľúbila: „Jasné, keď bude Deň králikov, upečiem srdiečko aj pre teba.“

PŘEČÍST POHÁDKU ČESKY